Nie sme definovaní tým, čo si o nás myslia ostatní

Celý život čakáme na nejaký súhlas. Neustále sa riadime tým, čo môžeme a nemôžeme robiť, na čo musíme ešte dorásť, na čo sa nehodíme, čo nám nepristane... Snažíme sa žiť tak, aby boli s nami spokojní všetci naokolo. Ale kedy budeme spokojní my?


Chce to veľa tréningu a dobre viem, že samej sa mi to ešte nie vždy podarí. Avšak snažím sa. Tiež som kedysi potrebovala aspoň jeden kladný názor na to, čo plánujem urobiť. Mám si vlasy nafarbiť touto farbou? Myslíš si, že mi to pristane? Mala by som si obliecť toto? Je to dostatočne slávnostné? Už aj samotné založenie tohto blogu som neustále odkladala na neurčito, pretože som stále hľadala hlasy, ktoré mi budú vtĺkať do hlavy, že na to mám a že si nájdem ľudí, ktorí ma budú čítať.


Až som si raz povedala stačilo. Neviem, či človek k tomu musí jednoducho dozrieť alebo naozaj len postupným tréningom nájde odvahu urobiť tento malý krok pre ľudstvo. Je dôležité uvedomiť si existenciu toľkých maličkostí, ktoré úplne zmenia váš pohľad na život. Nie sme definovaní tým, čo si o nás myslia alebo hovoria ostatní. Máme právo žiť a rozhodovať sa iba na základe toho, čo robí šťastných nás samých. Nikdy nebudeme schopní vyhovieť každému, dokonca ani svojej vlastnej rodine. I keď ich nadovšetko milujete a chcete v ich očiach vyzerať vždy najlepšie, nepodarí sa vám to. Pretože tvoja rodina nie si ty. Tvoji kamaráti nie sú ty. Tvoj partner nie je ty.


Iba ty si ty, tá jedinečná ľudská bytosť, ktorá má právo byť šťastná so svojimi vlastnými rozhodnutiami a ktorá má právo si vybrať, ako bude vyzerať a ktorými ľuďmi sa bude obklopovať.


Áno, každý má právo na svoj vlastný názor. Ale prečo majú niektorí ľudia nutkanie podeliť sa aj o svoju negatívnu víziu s tým druhým? Prečo im nenapadne, že takýto komentár môže tomu druhému ublížiť a dokáže vziať jeho šťastie, ktoré doteraz mal zo svojho rozhodnutia? Týmto spôsobom sa opäť len dostaneme do nekonečného kruhu pochybností, z ktorého je občas veľmi ťažké sa dostať.

Poďme sa všetci spolu niečo naučiť, pretože celý život máme na to, aby sme sa učili. Skúsme sa najbližšie rozhodnúť urobiť niečo iba podľa seba. Oblečme sa podľa toho, čo sa nám páči, zapnime si hudbu, ktorá sa nám páči, robme veci, ktoré nás robia šťastnými. A kašlime na to, čo si o tom pomyslí okolie. Pretože iba naša spokojnosť a náš úsmev sú to, na čom záleží.

Komentáre