Čítajme v kaviarňach, behajme s čelovkou a foťme hmlu

Dni sú čoraz kratšie, vonku je tmavo a sychravo, vytráca sa motivácia robiť čokoľvek. Presne s takýmito myšlienkami bojujem každú zimu. Najradšej by som nevychádza z domu aspoň tri mesiace, a tak si prajem, aby toto obdobie čo najrýchlejšie ubehlo. A to je obrovská chyba, ktorú už nehodlám opakovať.

Každé obdobie nášho života má čo ponúknuť. Určite má mnoho nevýhod a tmavých stránok, avšak ničí svet nie je len čierny. To isté platí o ročných obdobiach. Niektoré sú obľúbenejšie než ostatné, no každé má čo ponúknuť. A ich prítomnosť rozhodne nie je dôvod na mrhanie všetkých skvelých vecí, ktoré dokážeme.

Chodíš celoročne behávať, no teraz je vonku čiernota skôr, než si stihneš zaviazať svoje tenisky? Rád fotíš vonku, no už si ani nepamätáš, kedy si naposledy zažil slnečný deň? Zvykol si sedieť vonku v parku a maľovať, písať poéziu alebo čítať si knihu, no teraz už len pri pomyslení na pobyt vonku siahaš po najbližšom svetri? Nedovoľme nikomu a ničomu prerušiť naše obľúbené aktivity. Každá z nich sa dá prispôsobiť, obmeniť, ale rozhodne nie ukončiť. Čítajme v kaviarňach, behajme s čelovkou a foťme krásnu prírodu ponorenú v hmle.

Viem, že všetky tieto rady sú absolútne triviálne a o ne mi ani nešlo. Chcela som len povzbudiť vás a takisto aj samú seba, aby sme neprestávali robiť to, čo nás baví, aby sme neprestávali tvoriť, objavovať a hlavne žiť. Nezáleží na tom, čo všetko sa deje okolo nás. Dôležití sme my sami a náš bohatý vnútorný svet, ktorý musíme neustále kŕmiť. A v týchto súmračných chladných dňoch dvojnásobne. Predpíšme si častejšie návštevy koncertov, divadla, výstavy, prechádzky, príjemné stretnutia a najmä neustále nové kreatívne podnety.

Pretože nechceme len (pre)žiť.


Komentáre