Čo nie je v rukách, nech nie je na rozume

Človek rád trpí. Človek sa rád trápi, premýšľa, analyzuje, utápa sa v pochybnostiach a každý jeden deň sa o niečo strachuje. Sme už jednoducho takí, neustále nespokojní s tým, čo sa deje okolo nás, majúc pocit, že stále niečo nie je v poriadku. Je skvelé chcieť sa posúvať vpred. Je však veľmi namáhavé a najmä zbytočné trápiť sa vecami, ktoré neovplyvníme.

Uvedomila som si to až počúvaním problémov druhých. Tak neskutočne často sa trápime vecami, ktoré nie sú v našich rukách... Sužujeme sa tým, ako nás bude brať okolie, nechápeme, prečo sa niekto správa tak či onak, sme smutní z toho, ak sa niekto rozhodol inak, ako by sme to urobili my, ba dokonca trápi nás ešte aj taká vec, akou je počasie. 

Koľkokrát za týždeň ste neboli spokojní s tým, aké je vonku počasie? Ja som sa zvykla na matku prírodu sťažovať snáď každý jeden deň. Raz je príliš chladno, potom teplo, veterno a bezvetrie a človek jednoducho stále nie je spokojný, frfle, trápi sa a takto to ide deň čo deň. Prečo by som si nemohla užiť deň bez ohľadu na to, aké je vonku počasie? Často som aj napriek peknému stretnutiu s niekym neskôr myslela len na ten lejak, ktorý úradoval vonku, kým som sa tam dostala a príjemné pocity z krásneho popoludnia boli preč. A to je riadna hlúposť. Prečo by sme si mali plniť hlavy myšlienkami na veci, ktoré nijako nevieme ovplyvniť?

Foto: lifeofpix.com

Buďte si istí, že aj ľudia sa budú vždy rozhodovať na základe svojich vlastných úsudkov a vy sa len zbytočne trápite tým, prečo to urobili tak a nie onak. Každý z nás je slobodná ľudská bytosť, ktorá má právo byť na vás nahnevaná, zbožňovať vás alebo jej môžete byť totálne ukradnutí. A to všetko je úplne v poriadku. Je to ich vlastné rozhodnutie, ktoré nemôžete nijako ovplyvniť, a preto je načase sa prestať kvôli tomu trápiť. 

Ľudia si možno občas nevážia to, čo majú. Ale je to ich voľba. Je mi veľmi ľúto najmä tých, ktorí plnia dobrovoľne svoj život hnevom. Vytláčajú z neho veľa krásnych veci a nahrádzajú ich pochmúrnymi a temnými. Je to veľmi smutné, ale je to ich vlastné rozhodnutie. Každý má právo sa nejako cítiť. Pokiaľ už niekto nechce, aby ste aj naďalej zohrávali úlohu v jeho živote, hoci to môže akokoľvek bolieť, musíme to rešpektovať a ísť ďalej. Posledné, čo chcem, je svojou prítomnosťou robiť niekoho iného smutným. 

Musíme si uvedomiť, že aj my sami sa rozhodujeme podľa vlastného úsudku a nikto iný nemá právo to zmeniť. To isté sa deje aj s ľuďmi a procesmi okolo nás. Tie, ktoré nevychádzajú z nás samých, nemôžeme 100%-ne ovplyvňovať, mať nad nimi kontrolu. A ako býva zvykom, čo nejde tak, ako by sme si želali, to nás robí nešťastnými. 

Preto skúsme od zajtra robiť novú vec. Pracujme pilne na všetkom, čo je v našich rukách, čo môžeme budovať, zveľaďovať a rozvíjať. Prestaňme si však zbytočne plniť myseľ vecami, ktoré nijako neovplyvníme. Uvidíte, že sa vám bude oveľa ľahšie konať a rozmýšľať. Pretože len vyprázdnená myseľ sa dokáže sústrediť na to podstatné.

Foto: Odfotené Halkym

Komentáre